Pokračujeme vo vydávaní článkov, ktorých autormi sú nečlenovia RKS a do tretice zverejňujeme text, ktorý sa však čo sa jeho autora týka od predchádzajúcich dvoch (1, 2) mierne líši. Pochádza totiž z pera súdruha, ktorý síce nie je členom RKS ani redakcie nášho portálu, vedome však spolupracuje s RS RKS a okrem priebežných schôdzok sme sa s ním stretávali na nedávnom ideologickom školení, ktoré absolvoval v meste KOŠICE. Našim čitateľom prajeme príjemné a ničím nerušené čítanie.
Nejeden pracujúci už pod vplyvom fašistických hesiel útočiacich na nízke pudy podľahol klérofašistickej propagande Slovenskej pospolitosti či ňou ovládanej Ľudovej strany – Naše Slovensko. Nedávno dala RKS na svoju stránku analýzu programu a stanov Komunistickej strany Slovenska. Po prečítaní týchto analýz som sa rozhodol napísať článok, v ktorom by som si posvietil na program strany ľudáckych pohrobkov. Tí hľadajú podporu nielen medzi deklasovanými vrstvami buržoázie, mestskými strednými vrstvami a zločineckými a lumpenproletárskymi živlami, ale aj v prostredí proletariátu, ktorý sa usilujú rozdeliť na skupiny a poštvať ich medzi sebou. Čiastkové úspechy fašizmu sú tak prejavom nejednotnosti, slabosti a rozštiepenia robotníckej triedy. A živnou pôdou preň je spoločnosť, v ktorej sa prehlbuje miera absolútneho zbedačovania pracujúcej triedy, vďaka ktorej časť proletariátu prehĺta nástrahy sociálfašizmu. Po zjedení háčika uverí, že za jej útrapy nenesú zodpovednosť vykorisťovatelia, ktorým stúpa ich podiel na národnom dôchodku na úkor proletariátu, ktorého postavenie sa tak celkovo zhoršuje (porov. Politicko-ekonomický slovník z roku 1974, s. 6, s. 241). Namiesto toho za vinníka za svoju situáciu v dôsledku fašistickej propagandy začína považovať celé cudzie národy či národnosti (nielen ich buržoáziu) a (predovšetkým cigánsky) lumpenproletariát.
V týchto podmienkach Slovenská pospolitosť a ňou ovládaná strana ponúka heslo Proti parazitom!, za ktorých označuje predovšetkým neproduktívne a úpadkové vrstvy lumpenproletariátu. Zaslúžia si však tieto vrstvy obyvateľstva toľko pozornosti, ako sa im venuje? Marxisti-leninisti vedia, že lumpenproletariát (zväčša necigánsky) tvorí spoločne s maloburžoáziou a z menšej časti zaostalého robotníctva sociálnu základňu súčasného anarchizmu (častý to objekt nenávisti fašistov), ale aj samotného sociálfašizmu. Ako taký však nie je schopný politickej akcie, z hľadiska uskutočnenia proletárskej revolúcie nie je relevantnou silou a pridáva na krátku dobu na stranu, ktorá mu podvrhne drobnú výhodu či úplatu. To najčastejšie využíva buržoázia pri získavaní voličskej podpory, ale aj pri najímaní štrajkokazov, násilníkov, provokatérov či pri rozklade náznakov politickej aktivity lumpenproletárskych skupín. Ich rozloženie je tak vďaka úplatnosti často úplne bezproblémové. Buržoázia splodila problém lumpenproletariátu ako nutnú súčasť kapitalistického systému a len proletariát ho v rámci svojej diktatúry dokáže postupne vyriešiť. Ako? Zavedením zákonnej pracovnej povinnosti pre všetkých a trestnoprávnym postihovaním príživníctva.
Okrem proletariátu tu však existuje vrstva skutočne parazitická, a to buržoázia, ktorej členmi sú nielen (podaktorí) Židia, ale aj mnohí Briti, Rusi, Albánci, Slováci a príslušníci ďalších národností. Zatiaľ čo cigánsky lumpenproletariát spôsobuje pracujúcemu ľudu v zásade drobné príkoria, buržoázia ho drží v novodobom otroctve, nazývanom kapitalizmus. A ako sa ku kapitalizmu stavia Slovenská pospolitosť a jej strana?
Bez ohľadu na zvučné heslá proti systému či proti kapitalizmu na stránke či blogu tejto ľudáckej organizácie, už zbežný pohľad na program ňou ovládanej strany (a v konfrontácii s obsahom pojmu kapitalizmus) ukazuje, že ide len o prázdne reči. V Slovníku cudzích slov (1953, s. 210) čítame, že kapitalizmus je spoločenské zriadenie, v ktorom základom výrobných vzťahov je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, používané na vykorisťovanie námezdných robotníkov donútených predávať svoju prácu, ktorá sa stáva tovarom. (...) Technika výroby vykonala väčší pokrok než vo všetkých predchádzajúcich obdobiach spolu. Avšak kapitalizmus obracia všetky vymoženosti proti robotníkom a využíva ich na stupňovanie vykorisťovania. Neoddeliteľným spoločníkom kapitalizmu je nezamestnanosť.Podobne vo Filozofickom slovníku (1966, s. 210) sa uvádza, že podstatou kapitalizmu je vlastnenie výrobných prostriedkov a námezdnej práce proletariátu kapitalistom, pričom oproti otrokárskemu a feudálnemu zriadeniu je založený na vykorisťovaní osobne slobodných výrobcov. Slobodný proletár nevlastní výrobné prostriedky a preto je nútený predávať svoju pracovnú silu, aby získal potreby nevyhnutné k životu, pretože nástroje k výrobe týchto potrieb vlastní kapitalista. Kapitalizmus je teda založený na ekonomickom prinútení výrobcu k tomu, aby predával pracovnú silu a aby bol vykorisťovaný vlastníkom výrobných prostriedkov.
Aj v Politicko-ekonomickom slovníku (1974, s. 113 – 114) sa kapitalistický spôsob výroby charakterizuje ako spôsob výroby hmotných statkov založený na súkromnokapitalistickom vlastníctve výrobných prostriedkov a na vykorisťovaní námezdnej práce, pričom ide o spoločenské zriadenie, v ktorom je spoločnosť rozdelená na dve základné triedy s priamo protikladnými záujmami: na triedu kapitalistov, vlastníkov výrobných prostriedkov a na triedu proletárov, ktorí sú zbavení vlastníctva a existenčných prostriedkov, a preto sú nútení predávať svoju pracovnú silu kapitalistom. Kapitalistické vykorisťovanie sa vysvetľuje ako zvláštna historická forma vykorisťovania pracujúcich, pri ktorej kapitalisti, majitelia výrobných prostriedkov, si privlastňujú nadhodnotu, ktorú vytvára nezaplatená práca námezdných robotníkov (tamže, s. 109) a ktorá prevyšuje hodnotu jeho pracovnej sily (tamže, s. 170).
Pri heslách používaných pohrobkami klérofašistického režimu farskej republiky zo Slovenskej pospolitosti a jej politickej strany by sa dalo očakávať, že vykradli program protikapitalistických hnutí. Takéto očakávanie je však chybné a tento fakt sa ukazuje pri pohľade na programové ciele strany Ľudová strana – Naše Slovensko. V jej stanovách sa dočítame, že má za cieľ udržiavať a prehlbovať charakter právneho a spravodlivého štátu i celej Európskej únie demokratickým systémom. Budovanie a prehlbovanie skutočného sociálneho, trhového a ekologicky orientovaného hospodárstva, založeného na súkromnom vlastníctve a podpore širokej podnikateľskej vrstvy. Nič, len samé poklonkovanie liberalizmu, pred ktorým fakticky kľačí na kolenách celé hnutie sympatizantov hitlerovského fašizmu.Naozaj niekto verí, že ide tejto klérofašistickej strane o zmenu kapitalizmu, založeného na vykorisťovaní človeka človekom? Fašizmus je ideológia založená na diktatúre najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších živlov finančného kapitálu. Slovami Klementa GOTTWALDA (Spisy, zväzok IV., s. 200) k fašistickej, t. j. otvorenej forme diktatúry siaha buržoázia, až keď ináč vládnuť nemôže, keď je na konci so svojím umením vládnuť "demokratickými prostriedkami". Fašizmus je výrazom neschopnosti buržoázie udržať si moc obvyklými prostriedkami buržoáznej parlamentnej demokracie a teda už zo svojej podstaty nemôže byť založená na požiadavke zvrhnutia buržoáznej moci a zničenia kapitalizmu!
O čo teda novodobým ľudákom v ich programe a mediálne prezentovaných cieľoch ide? Stručne povedané o to, aby proletára nevykorisťoval Žid či sionista, ale Slovák – fašista. A aby si túto cestu proletár vybral sám na základe nenávisti voči náhradnému terču svojho odporu – fiktívnemu vinníkovi svojej situácie; inému národu či etnicky ohraničeným vrstvám lumpenproletárskej triedy. Nimi ponúkané riešenie nemá triedny, ale národný a národnostný základ, pričom však vytýčené heslá všenárodných záujmov sú len prostriedkom na zastieranie triedneho útlaku a na vyvolávanie rozkolu vnútri robotníckej triedy.
Revoluční komunisti zdieľajú nenávisť voči židovským vykorisťovateľom, sionistom a imperialistickým agentom svetového židovstva. Rovnaký postoj však majú k nemeckým, francúzskym, slovenským a ďalším „bielym“ buržujom. Napriek rôznym fašistickým rečiam nepodporujú cigánsky lumpenproletariát, ktorý je nevyhnutným plodom zvrátenosti kapitalistickej spoločnosti. Nepovažujú ho však ani za objekt, ktorého zničením by dospeli k dosiahnutiu svojich triednych záujmov. Naopak, majú preň riešenie, vhodné nielen pre cigánskych parazitov, ale aj pre parazitov fašistických – tým riešením je práca. A keď to bude potrebné, tak práca nútená.
Fašizmus je údernou päsťou reakcie a predvojom antikomunistických síl, je silou protisocialistickej kontrarevolučnej buržoázie. Pri pohľade na výskyty výrazu komunizmus na stránke či blogu Slovenskej pospolitosti musí byť každému jasné, do akej situácie by sa dostalo robotnícke hnutie v prípade jej víťazstva. V túto chvíľu kotlebovci zväčša len opakujú buržoázne propagandistické žvásty o „zločinoch komunizmu“ podopreté teóriou totalitarizmu Američanky Hannah ARENDTOVEJ. Hitlerovský antikomunizmus však už ukázal, ako ďaleko až môže zájsť antikomunizmus. Neskorší antikomunizmus americký bol pritom len slabým odvarom aktívnej nenávisti voči lídrom robotníckej triedy a tým aj voči tejto triede samotnej. Len branná výchova a výcvik inštruktormi revolučných síl s rozširujúcim sa počtom ich kvalitne vybraných, vyškolených a vycvičených adeptov v službách robotníckej triedy dokáže byť protiváhou fašistickým silám pri vzájomnej fyzickej konfrontácii. A v čase, keď bude proletariát na konci všeobecnej krízy kapitalizmu sprevádzanom rastom militarizmu a celkovým vyostrovaním boja medzi proletariátom a kapitálom, bude fyzická konfrontácia s nimi nevyhnutná.Semion Michajlovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára