Oneskorene k úmrtiu velikána a humanistu

Mnohí z našich čitateľov spozorovali, že RKS vykazuje v poslednom období navonok utlmenú aktivitu. Niektorí súdruhovia nám v znepokojení posielajú maily v snahe zistiť príčiny tohto stavu. Tie napriek prianiam našich neprajníkov nespočívajú v tom, že by RKS "pustila do gatí", ale v intenzite, v akej sa jej členovia venujú plneniu osobitných úloh brániacich periodickým publikačným aktivitám. V uplynulom období nám, pravda, bolo ľúto, že sme sa nevyjadrili k niektorým aktuálnym otázkam svetového politického diania. A keďže sa na isté udalosti predsa len akosi patrí zareagovať, pokúsime sa to aspoň stručne napraviť v tejto glose.

Dňa 17. decembra 2011 nás opustil velikán svetového významu, humanista a neochvejný bojovník za práva pracujúcich v podmienkach obkľúčenia svojej vlasti svetovým imperializmom. RKS sa skláňa pred jeho úsilím vybojovať pre svoj ľud spravodlivosť v rozmanitých stránkach jeho existencie. Jeho nasledovníkom praje veľa odhodlania v nasledovaní tohto svetlého vzoru.

Zatiaľ čo drahý vodca Kim Čong-Il prinášal svojmu ľudu radosť a blaho, o deň neskôr po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch skonal Václav Havel, o ktorom možno povedať azda len presný opak. Napriek starej múdrosti, ktorá nás vyzýva hovoriť o mŕtvych len v dobrom, mu preto venoval mimoriadne výstižný článok Svaz Mladých Komunistů Československa. Aj z v článku uvedených dôvodov v rozpore s vyššie spomínaným apelom v prostredí našej organizácie opakovane zaznela srbochorvátska kliatba "Dabogda mu crna zemlja kosti izbacila!" – Bodaj by mu čiena zem vyhodila kosti!

Svet sa teda rozlúčil s oboma a nám zostáva len presvedčenie, že pri neodratnom dozrievaní objektívnych podmienok socialistickej revolúcie zvedie proletariát aj bez nich víťazný boj za nastolenie svojho panstva.